Na ceste všímavosti

„Vždy som sa snažila nájsť v živote niečo viac.“

„Duša môže cestovať len tak rýchlo, aká rýchla je vaša chôdza.“ – Výrok s jasným a zreteľným posolstvom, ktorý však dnešní uponáhľaní ľudia často len veľmi ťažko chápu. Práve táto krátka veta sa stala komplexnou životnou filozofiou Doris Greilovej. Filozofiou, ktorej bola napriek všetkým pochybnostiam vždy verná, hoci občas s istou dávkou skepsy. Narodila sa a vyrastala v 80. rokoch minulého storočia vo vidieckom regióne Mostviertel, kde ako tínedžerka túžila po vzrušujúcom živote v pulzujúcich mestách, ktoré nikdy nespia. Sen, ktorý sa Doris – podľa jej dnešného názoru – našťastie nikdy nesplnil. Túto zmenu zmýšľania má na svedomí jej putovanie po Svätojakubskej ceste, ktorá ju prinútila prehodnotiť jej ciele: Neustále hľadajúc v živote niečo „viac“ v roku 2015 na mesiac opustila svoju rodinu, priateľov a zamestnávateľa a vydala sa na cestu za poznaním seba samej po Svätojakubskej ceste do Santiaga di Compostela. A tam, ďaleko od domova a každodenného pracovného zhonu, si nanovo usporiadala svoje myšlienky, naučila sa počúvať svoje vnútro a ísť za svojím skutočným poslaním.

„Každý, kto sa vydá na Svätojakubskú cestu a vedome sa rozhodne pre nepretržité mesačné putovanie, sám zistí, čo všetko sa za ten čas môže prihodiť.“

Sledovanie priebehu života

„Každý, kto sa vydá na Svätojakubskú cestu a vedome sa rozhodne pre nepretržité mesačné putovanie, sám zistí, čo všetko sa za ten čas môže prihodiť.“ Bol to pre ňu akýsi druh meditácie, spôsob, ako sa vrátiť k skutočnej prvotnej dôvere a pochopiť, že mnohé udalosti v živote – aj keď im v danom okamihu nemusíme vždy rozumieť – nakoniec často dávajú zmysel. „Mnohí prirovnávajú túto cestu k akejsi ceste životom a niektorí ľudia, s ktorými som prešla časť cesty spoločne, boli pre mňa neskutočným obohatením.“ Dojmy, ktoré tam deň čo deň získavala, ju napĺňali spokojnosťou a šťastím. „A skutočným umením je zažívať tieto pocity neskôr aj v každodennom živote – nielen počas dovolenky a dní voľna.“ Po návrate domov si rýchlo uvedomila, že chôdza nie je len súčasťou jej dovolenkového života, ale stala sa neoddeliteľnou súčasťou jej duše. A tak zakrátko spojila toto poznanie so svojou profesiou.

Spojenie dvoch vášní

Doris prišla prvýkrát do kontaktu s jogou v roku 2003. Filozofia jogy a tento spôsob života ju už nikdy celkom neopustili. Preto sa o šesť rokov neskôr rozhodla absolvovať kurz učiteľstva jogy vo Viedni. Odvtedy vyučuje hatha jogu v Petzenkirchene a Scheibbse a založila vlastnú školu jogy s názvom „Joga spája“. Vďaka svojej vášni pre turistiku, ktorú objavila pri putovaní po Svätojakubskej ceste, teraz jej študenti jogy využívajú špeciálnu ponuku, ktorá je kombináciou prírody, turistiky a jogy. „Po svojej ceste a zážitkoch na Svätojakubskej ceste, ktoré mi doslova zmenili život, som jednoducho spojila svoje dve veľké vášne: turistiku a jogu. Ponuka sa stretla s veľmi dobrým ohlasom a spätná väzba od účastníkov je skvelá.“

„Sprevádzam skupiny na výnimočné a často neznáme alebo menej známe lokality a miesta sily v regióne Mostviertel.“

Prestávka pozdĺž trasy

Či už na vrchol Vogelsbergu pri obci Randegg alebo po okružnej trase Reinsbergrunde s výhľadom na vrch Ötscher, či už na posvätné miesta sily, ako sú opátstva a kostoly, alebo k pamiatkam, ako sú fontány alebo kamenné kruhy – Doris sprevádza svoje skupiny na výnimočné a často neznáme alebo menej známe lokality a miesta sily v regióne Mostviertel. „Sme jednoducho súčasťou prírody. Ide o to, aby sme ju vnímali komplexne, precítili duchovnú stránku jej prvkov, opätovne sa naučili vnímať jednoduché veci. Ako napríklad teplý letný vietor či padajúce kvapky dažďa, ktorý nás zastihne počas túry. Alebo príjemný pocit ľadovej vody na pokožke, keď si počas prestávky chladíme svoj unavené nohy v potoku. Korenistú vôňu lesa a povznášajúci výhľad na rozkvitnuté horské lúky na jar i v lete. Toto všetko je dovolené a môže byť súčasťou túr spojených s cvičením jogy. Dokonca aj veci, ktoré tak celkom nezapadajú do nášho života. Dôležité je, aby sme sa pri chôdzi opäť naučili venovať viac priestoru pozitívnym myšlienkam.“Tieto myšlienky chce odovzdať všetkým, ktorí sa s ňou rozhodnú vydať na cestu. V kombinácii s individuálnymi cvičeniami priamo na trase vytvára so svojimi turistickými skupinami „malé oázy pre chvíle oddychu od každodenného zhonu“.

„V regióne Mostviertel často stačí jediný krok, aby ste sa ocitli uprostred prírody, a môžete ihneď vyraziť na túru.“

Vidieť možnosti, ktoré život ponúka

„Mala som možnosť vidieť veľký kus sveta, v rámci svojej predchádzajúcej práce som rada cestovala a vždy ma lákali pulzujúce mestá a cudzie krajiny, vzrušujúce na tomto spôsobe života bolo to, že neustále prinášal niečo nové. Jedného dňa, po jazykovom kurze v Londýne, som si však uvedomila, že nastal čas na zmenu. Aj dnes stále rada cestujem a som otvorená novým veciam, ale zároveň som nesmierne vďačná, v akom krásnom prostredí môžem žiť a pracovať. Z môjho pohľadu sa región Mostviertel za posledné roky mimoriadne rozvinul: Ani ako mladý človek alebo človek mladý duchom sa necítite byť „sto rokov za opicami“. Môžu za to skvelé hostince nachádzajúce sa na mnohých turistických trasách, v ktorých servírujú vynikajúce regionálne produkty veľmi moderným spôsobom. Alebo široká ponuka voľnočasových aktivít: Mňa osobne najviac teší vedomie, že mám vždy so sebou svoje turistické topánky a že takmer na každom mieste nájdem turistické chodníky a značené trasy, po ktorých sa môžem kedykoľvek vydať. Ten pocit, že sa takmer bez akejkoľvek námahy, často len jediným krokom ocitnem uprostred prírody a môžem vyraziť na túru, to je to, čo chcem odovzdať ďalej.“ Podľa Doris niekedy stačí len nepatrné postrčenie. „Dôležité je vidieť širokú škálu možností, ktoré nám život uprostred prírody ponúka. Aby sme dokázali rozpoznávať a vychutnávať si hojnosť a plnosť života a čo najviac si spríjemnili svoju vlastnú cestu životom. Na to máme svoje telo, svoj dych a svoju myseľ, aby sme znovu našli cestu k sebe samým. Aby sme nakoniec mohli povedať: Bolo to nádherné.“