ŽIVOT NA HORÁCH, © Daniel Gollner
ŽIVOT NA HORÁCH

Život na horách

Petra Grossa to vždy ťahalo jedným smerom: na hory! Horolezec mal odmalička iba jedno obľúbené miesto. A to sa nazýva jednoducho: vonku. „Najskôr musíte odísť z domu do sveta, až potom si uvedomíte, čo pre vás váš domov skutočne znamená.“

Petra Grossa to vždy ťahalo jedným smerom: na hory!

Horolezec Peter Gross mal odmalička iba jedno obľúbené miesto. A to sa nazýva jednoducho: vonku. „Najskôr musíte odísť z domu do sveta, až potom si uvedomíte, čo pre vás váš domov skutočne znamená.“ Peter Gross, ktorý vyrastal v obci Puchberg na úpätí vrchu Schneeberg, bol odjakživa v hĺbke duše horalom. Jeho rodičia viedli tamojšiu lyžiarsku školu, ako dieťa trávil každú voľnú minútu na svahoch a ľadovci. „Celé dni sme trávili vonku, či už v zime na lyžiach alebo v lete na kurzoch lezenia. Vždy som mal silný vzťah k prírode.“

„Keď vidíte, z akého mála musia vyžiť ľudia v Indii a Nepále, naučíte sa vážiť si blahobyt, ktorý máte doma.“

ŽIVOT NA HORÁCH, © Daniel Gollner
ŽIVOT NA HORÁCH

Iné očakávania od horských vodcov

Charakter doby dnes vníma z pohľadu horského vodcu a horolezca: „Očakávania sú iné ako pred 30 rokmi. Vtedy sme mohli zobrať deti na celodennú túru na Schneeberg s prevýšením okolo 1000 metrov. Na začiatku sme organizovali školenia správneho výstupu, až potom sme išli na skalu a zaistení liezli po stene.“ Pozornosť sa sústreďovala na samotný vrch, nie na lezenie. A s tým sa spájalo aj lepšie pochopenie nebezpečenstiev na horách. Dnes klienti uprednostňujú len krátke zaškolenie a potom chcú hneď priamy kontakt so skalou. Podľa Petra je to pochopiteľné: „Ostatné potrebné skúsenosti a znalosti už totiž získali v početných lezeckých halách. Aj vybavenie sa výrazne zmenilo. Ako deti sme liezli na skaly v turistických topánkach, horolezecké topánky vtedy ešte neboli.“ Preto bol odlišný aj samotný prístup: „Keď sa vám po opatrnom lezení podarilo zdolať štvrtý stupeň obťažnosti, bolo to niečo výnimočné.“ Dnes pomáha urýchľovať správny pohyb po skalách lepšie vybavenie a vopred získané skúsenosti a znalosti.

Petrovi bolo odjakživa jasné, že hory sú jeho domovom. Po maturite a absolvovaní vojenskej služby ho to ťahalo do ďalekého sveta: Pôsobil ako lyžiarsky inštruktor v Arlbergu, ako horolezec precestoval Rusko, Indiu, Čile a Nepál. Zážitky, ktoré ho najviac ovplyvnili: „Keď vidíte, z akého mála musia vyžiť ľudia v Indii a Nepále, naučíte sa vážiť si blahobyt, ktorý máte doma. Tamojšie hory sú nesmierne krásne, ale cesta do základných táborov je veľmi náročná.“ Myslí si, že Alpy ponúkajú iné možnosti: „Ak vás v Nepále zastihne nepriaznivé počasie, nezostáva vám nič iné, len ho prečkať. Tu v Alpách je to jednoduchšie: Ak na severe prší, môžete ísť na juh. Navyše sa vyhnete diaľkovým letom, časovým posunom a nekonečnému cestovaniu autom.“ Peter sa napriek tomu vrátil z každej cesty vyzretejší. Až kým osud všetko nezmenil.

Nové cesty

Keď mal Peter 20 rokov, zasiahla jeho otca na lyžiarskej túre lavína. Bolo to koncom marca, sezóna sa chýlila ku koncu a táto rana osudu postavila Petra pred zásadnú otázku: „Mal by som odísť od horolezectva?“ Rozhodol sa však zostať, prevzal lyžiarsku školu svojich rodičov a rozšíril ponuku o svoje programy ako štátom certifikovaný horský a lyžiarsky vodca. Ako hlavnú spádovú oblasť, z ktorej prichádzajú turisti v lete aj v zime, uvádza Viedeň: „Ale aj Maďarsko, Slovensko a Česko. Našou hlavnou atrakciou je zubačka na vrch Schneeberg. Cestovný ruch je významným zamestnávateľom. Prevažujú jednodňoví návštevníci, máme však aj takých, ktorí u nás prenocujú.“

Keď je poloha výhodou

Schneeberg vysoký 2076 metrov je najvyšším vrchom Dolného Rakúska a zvyčajne ponúka dobré podmienky: „Takmer po celý rok tu môžeme chodiť na túry, behať a jazdiť na bicykloch, ale región je ideálny aj na lezenie. Kolegovia v Tirolsku, ktorí sú vo vysokohorskom údolí, majú len niekoľko mesiacov, počas ktorých sú podmienky dokonalé. V zime môžete liezť na suché, južne orientované skaly, zatiaľ čo v lete sa jednoducho vyberiete do vyššie položených oblastí. Máme tu veľmi veľa možností na malom priestore, a to má pre mňa svoje čaro.“ Samozrejme, ovplyvnili ho aj dobrodružstvá, ako napríklad výstup na Ama Dablam, 6814 metrov vysoký vrch v Himalájach. „Výšky mi dali trochu zabrať.“ Veľmi dojímavým zážitkom pre neho bolo, keď mohol stáť spolu so svojou matkou na vrchole hory Elbrus vo výške 5642 metrov nad morom. „Túžba po takýchto dlhých výpravách sa určite vráti, momentálne mi však vyhovuje táto kombinácia.“

To, že túry so sprievodcom sa opäť začínajú tešiť obľube, Peter postrehol aj na základe zvýšeného počtu dopytov. „Hory sú opäť „in“, turistika je opäť „in“, ľudia sa oveľa viac starajú o svoje zdravie. Sú takí, ktorí chcú ísť na vlastnú päsť, ale aj takí, ktorí sa rozhodnú využiť služby horského vodcu. Ten naplánuje túru a zvolí vhodnú trasu, vedie vás na lane alebo vás jednoducho len sprevádza.“ Pre poslednú menovanú skupinu vytvoril viacdňový balík „Schneeberg s tými najlepšími“. „V rámci neho vezmeme ľudí v sprievode miestneho horského vodcu na Schneeberg skoro ráno na východ slnka, vyrozprávame im príbehy o ľuďoch, ktorí tu žijú, o regióne, chodníkoch, miestnej faune a flóre, preskúmame staré poľovnícke chodníky, ktoré možno nie sú také známe, a spoločne strávime príjemný čas na horách. Na druhý deň potom nasleduje lezenie.“

ŽIVOT NA HORÁCH, © Daniel Gollner
ŽIVOT NA HORÁCH

„Ak tu nie ste práve v tejto chvíli, kedy potom?“

Meniaci sa svet horolezectva

Tak ako je horolezectvo Petrovou srdcovou záležitosťou, rastú aj jeho obavy: „Hora musí stále zostať horou. Tunajšie dobre označené turistické chodníky sú tu z dobrého dôvodu, nemusíte si sami hľadať a označovať nové trasy. Horolezecké trasy možno zmeniť na ferraty, ktoré budú prístupné pre všetkých, ale to by bolo podľa mňa príliš nerozvážne a úplne by to zničilo túto nádhernú prírodnú krajinu.“

To, že práca v horách je vždy spojená s určitým stupňom rizika, nie je žiadna novinka: „Pri všetkom, čo robíte, na vás číha nejaké nebezpečenstvo. Keď prechádzam cez cestu, tiež to v podstate môže byť nebezpečné. Ale keď ste neustále vonku, časom získate akýsi šiesty zmysel, vďaka ktorému okamžite rozpoznáte zmeny na horách a skalách, a viete danú situáciu správne vyhodnotiť. Hory sú miestom, kde sa cítim najlepšie, a myslím si, že tak to bolo aj u môjho otca. Mnoho ľudí si možno myslí, že ak sa vám na horách stane nejaká tragická nehoda, už nikdy by ste tam nemali chodiť. Samozrejme, aj ja som uvažoval, že sa vydám inou cestou, ale ja hory milujem. Sú mojím životom.“ Podľa neho všetko záleží len na výbere správnej kombinácie: sprevádzanie na skupinových túrach, súkromní klienti a lezenie s priateľmi. Najmä pri lezení musíte byť 100 % sústredení: „Ak tu nie ste práve v tejto chvíli, kedy potom?“ Tu vám môže byť ukradnuté nejaké účtovníctvo firmy, tu ide len o to, zdolať nasledujúcich pár metrov.“

Rovnováhu Peter nachádza v trailovom behu.

Jeho najväčšou vášňou sú ultratrailové trasy: „Všetko je to len vo vašej hlave. Takéto vzdialenosti sa môžu stať nezvládnuteľnými, ak máte pred očami cieľ už na prvom kilometri zo 100. Musíte premýšľať po etapách. Krok za krokom.“ Rovnako ako vo všetkom ostatnom v živote.

Čo vás môže ešte zaujímať...