Keď hora volá...
Čo ľudia hľadajú v horách? Horský vodca Peter Groß a bývalý hotelier Eduard Aberham si kladú otázku, aký je zmysel horolezectva.
Sir Edmund Hillary, ktorý ako prvý vystúpil na najvyššiu horu sveta, údajne na otázku, prečo chodí do hôr, odpovedal: „Pretože tam sú.“
Mnohým ľuďom sa jeho odpoveď môže zdať stručná, neurčitá, možno dokonca svojhlavá, ale určite nie veľmi zmysluplná. Minimálne v jednom bode má však Hillary viac než pravdu: Hory tam naozaj sú. A pretože im je úplne jedno, či ich zdoláme alebo nie, je na nás ľuďoch, aby sme dali horolezectvu zmysel. Od samotných hôr sa odpovede nedočkáme.
Blízkosť hory ako pohon
Jedným z tých, ktorí by nám mohli pomôcť vysvetliť Hillaryho postoj k horolezectvu, je dolnorakúsky horský vodca Peter Groß. Celý svoj život prežil v horách – prešiel takmer všetky pohoria od Álp cez Andy až po Kaukaz. Rodák z Puchbergu však väčšinu času trávi doma, na 2 076 m vysokom Schneebergu. Keby ste sa Petra Großa opýtali, prečo dennodenne vystupuje na najvyšší vrch Dolného Rakúska, jeho odpoveď by znela: Pretože mám Schneeberg priamo pred dvermi.
Čo je správne a zároveň zmysluplné. Pretože keby tam nestál, Peter by pravdepodobne robil niečo iné, čo by dávalo jeho konaniu zmysel. A keď vám nejaká činnosť dáva zmysel a napĺňa vás vášňou, budete sa jej venovať znova a znova. Preto nie je vôbec prekvapujúce, keď Peter hovorí, že z jeho záľuby v horolezectve, skialpinizme a lezení „sa v určitom okamihu stal zvyk“. To im však neubralo na príťažlivosti, „pretože Schneeberg a okolité vrchy sú neuveriteľne rozmanité“, a tak si vždy nájde dôvod ísť von a stúpať na vrchol.
Jednoducho uniknúť z každodenného života
Eduard Aberham vníma hory úplne inak. Viac ako 25 rokov pôsobil ako riaditeľ hotela Grand Hotel Panhans na Semmeringu, ktorý bol kedysi stelesnením dokonalého letoviska. Dnešné klimatické kúpele ležia v nadmorskej výške takmer 1 000 metrov a z hotelových izieb je nádherný výhľad na vrcholy pohorí Rax a Schneeberg.
Aberham obe pohoria dobre pozná. Zmysel horolezectva je preňho ako milovníka turistiky zrejmý: „Ľudia sa chceli pozrieť na svet zhora, to bol ten prvotný popud,“ hovorí Aberham, „a chceli zabudnúť na starosti každodenného života dolu v údolí, čo platí dodnes.“ Tým Aberham načrtol dôležitý bod, ktorým sa zaoberal Sigmund Freud, zakladateľ psychoanalýzy, počas svojho letného pobytu na Raxe: Pri pobyte v horách hodíte za hlavu každodenné starosti a vaše myšlienky sa vám otvoria. „Mimoriadne ľahko sa to darí na nespočetných turistických chodníkoch a trasách na kopcovitom Semmeringu,“ hovorí Aberham. A ak túžite ísť ešte ďalej alebo vyššie, Aberham odporúča prejsť celý alpský oblúk. „Viedenský alpský oblúk,“ ak treba pripomenúť.
Horská dráha diaľkovej turistiky
Peter Groß vám zase vysvetlí, čo má diaľková turistická trasa, ktorá vedie naprieč pohoriami Rax, Schneeberg atď. spoločné s hľadaním zmyslu: „Pri diaľkovej turistike máte veľa času na premýšľanie a nevyhnutne sa vám v mysli vynorí otázka: Prečo to robím?“ Preto je dôležité „venovať sa turistike z vlastnej vôle“, ako hovorí Groß, z akejsi vnútornej motivácie. A aby vám tento vnútorný popud rýchlo nevyprchal, mali by ste si svoj veľký cieľ rozdeliť na viacero menších cieľov – v prípade turistiky na denné alebo čiastkové etapy. V opačnom prípade hrozí, že pri danom cieli alebo celkovej úlohe zlyháte: „Pretože inak sa vám celá túra môže zdať príliš dlhá alebo ďalší vrchol príliš vysoký,“ hovorí horský vodca Groß, „a potom všetko rýchlo stratí svoj zmysel.“
Tento pocit dobre pozná aj bývalý hotelier Aberham. Aj keď sa sám nepovažuje za „odborníka na diaľkovú turistiku“, pri výstupoch na hory nemyslí často na nič iné len na nasledujúci krok a „užíva si prírodu plnými dúškami“. Vtedy znovu cítite, prečo ste tu a prečo chodíte do hôr.“ A až keď sa vám podarí zdolať vrchol a bezpečne sa vrátiť domov, uvedomíte si, že niečo sa zmenilo: „Dosiahli ste cieľ, ktorý nie je taký celkom obyčajný, a ten vám dáva pocit, že ste nad vecou,“ hovorí Aberham. Tento pocit povznesenosti, samozrejme, nebude trvať večne, ale má svoj zmysel. A to má za následok, že to človeka znova a znova ťahá do hôr.
Pokiaľ hory stoja
Otázky týkajúce sa zmyslu horolezectva si budú ľudia klásť dovtedy, kým budú existovať hory. Jediné, na čom záleží, je, aby nemali strach im čeliť. Pretože so strachom na horách je to veľmi podobné: Je všadeprítomný. A predsa sa mu neustále vystavujeme. Prečo je to tak? Profesor Viktor Frankl, zakladateľ logoterapie a nadšený milovník hôr to kedysi vysvetlil takto: „Vari človek musí všetko znášať i od seba samého? Nemôže sa stať silnejším, než jeho vlastný strach?“ Z tohto hľadiska má horolezectvo veľký zmysel, pretože je dobrým tréningom hľadania zmyslu života.
