Nohy ako stroj času

V regióne Wachau nasleduje pamätník za pamätníkom. Dozviete sa tu veľa zaujímavostí o jednotlivých epochách – od paleolitu cez stredovek a barok až po novovek.

Čo prezrádza Willendorfská Venuša o paleolite? Ako vyzeral život na hrade v období neskorého stredoveku? Aké to bolo oslavovať v barokových sálach vznešených opátstiev? A prečo je Dolnorakúska krajinská galéria miestom, ktoré musíte určite navštíviť pri putovaní po umeleckej míli mesta Krems? Sprievodkyňa Christine Emberger, rodáčka z mestskej časti Kremsu, Stein an der Donau, vás vezme na fascinujúcu cestu časom.

Welterbesteig je turistická trasa s bohatou históriou, na ktorej nájdete pamiatky a budovy z rôznych historických období. Okrem iného je tu miesto, na ktorom bola v roku 1908 nájdená Willendorfská Venuša – dnes na ňom môžete obdivovať jej nadrozmernú reprodukciu. Čím je známa?

Willendorfská Venuša je senzačným nálezom a bezpochyby jednou z najkrajších sošiek z obdobia paleolitu na svete. Originál má výšku 11 cm a bol vytesaný z vápenca. Za mimoriadne zaujímavé považujem najmä to, že hlava je spracovaná čisto ornamentálne. Vtedajší umelec, a to bolo pred 25 000 až 30 000 rokmi, vypracoval tvár čisto so štruktúrou, možno preňho nebola dôležitá; pohlavné znaky sú na druhej strane znázornené veľmi zreteľne. Väčšina ľudí si ani nevšimne detaily, napríklad spôsob, akým sú položené jej ruky. Ja osobne si myslím, že táto soška nebola prvým dielom tohto umelca. Pred niekoľkými rokmi sa pri vykopávkach na tomto mieste našli aj hroty šípov a ďalšie veci; ide predsa o bývalé táborisko. Tieto nálezy sa teraz vyhodnocujú v rámci dlhoročného výskumu a určite sa objavia aj ďalšie zaujímavé zistenia. Obec Willendorf v regióne Wachau jednoznačne stojí za to navštíviť. Mimochodom, originál je vystavený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Na turistickej trase Welterbesteig nachádzate jednu zrúcaninu stredovekého hradu za druhou. To vás núti zamyslieť sa: Čo sa vlastne za tým všetkým skrýva?

Tieto niekdajšie hrady pochádzajú z 12. storočia. V jedenástom a dvanástom storočí bol región Wachau srdcom územia ovládaného Babenbergovcami, ktoré bolo potrebné chrániť. Preto bolo v tom čase postavené množstvo hradov, väčšinou na výrazných skalách, a boli rozpoznateľné podľa určitých znakov, ako sú napríklad hradné veže. Kuenringerovci, jedni z najvýznamnejších a najslávnejších ministeriálov rodu Babenbergovcov, často spravovali hrady v regióne Wachau a jeho okolí. Mnohé hrady boli veľmi pevné a bezpečné, a tak pozdĺž Dunaja začal prekvitať štruktúrovaný obchod. Bol to veľký úspech a dostalo sa im zaň veľkej úcty a moci. Tam, kde ide o moc, však spory na seba nenechajú dlho čakať. Tak to bolo aj v prípade Kuenringerovcov.

A tu prichádza na rad hrad Aggstein?

Presne tak. Napríklad za čias Fridricha II. Bojovného, ktorý je považovaný za posledného mužského potomka rodu Babenbergovcov. Niektorí Kuenringerovci mu zostali verní, nie však Hademar III., ktorý spolu s niekoľkými ďalšími vazalmi zorganizoval povstanie. Fridrich II. to však nenechal bez odozvy. A tak obkľúčil a dobyl hradnú pevnosť Aggstein. Páni hradu Aggstein často prikazovali prepadať a rabovať lode plaviace sa po Dunaji. Preto sa v starých knihách či legendách často dočítate o takzvaných lúpežných rytieroch.

Hrad Aggstein je však známy najmä vďaka legende o ružovej záhrade. Tá sa zasa viaže k lúpežnému rytierovi Jörgovi Scheckovi von Wald, ktorý bol od roku 1429 pánom hradu Aggstein. Hovorí sa, že svojich väzňov zatváral na skalnom výbežku vyčnievajúcom z hradu ako balkón, kde buď umreli hladom, alebo ukončili svoj život skokom z neho. Keďže mu väzni pripomínali ruže, dostal tento skalný výbežok názov „ružová záhrada“. Výhľad z dnešnej zrúcaniny hradu, ktorého súčasťou kedysi bola aj kaplnka, stajne či studňa, teda všetko, čo bolo v tom čase k životu potrebné, je v každom prípade skutočnou senzáciou. 

Hrad Dürnstein, dnes tiež už len zrúcanina, sa odjakživa spája s kráľom Richardom Levie srdce. Anglického kráľa tu po jeho krížovej výprave uväznil Leopold V. Prečo bol uväznený na hrade Dürnstein?

Hrad Dürnstein mal – na rozdiel od hradu Aggstein, ktorý bol uzavretý – dedinskú štruktúru. Hradby siahajú až do centra mesta, ktoré obkolesujú. Výhodou bola bezpečnosť dodávok. Niet divu, že Richard Levie srdce bol väznený práve tu – mohli sa tu oňho starať celé roky, aj vďaka výhodnej polohe pri rieke, ktorá umožňovala rýchle zásobovanie. V stredoveku malo centrum mesta Dürnstein ešte viac obyvateľov ako v súčasnosti. Hrad Dürnstein bol na tú dobu v našom regióne veľmi rozsiahlym komplexom. Aj to však treba vnímať relatívne: Na území dnešného Francúzska, Anglicka alebo aj Sýrie boli v tom čase hradné komplexy mnohonásobne väčšie.

Ďalšou známou pamiatkou z obdobia stredoveku je zrúcanina hradu Hinterhaus, bývalé opevnenie v obci Spitz. Čo by ste o nej mali vedieť?

Hinterhaus bol svojho času určite najmenším hradom. Je to jedna z mojich najobľúbenejších zrúcanín, dalo by sa povedať klenot regiónu Wachau: mladšia sestra hradu Aggstein. Nachádza sa pri vstupe do údolia Spitzer Graben, a tak dokázal zaistiť bezpečnosť dôležitého strategického rázcestia a úžľabiny. Obranné múry, hradná veža a obrovská studňa sú stále dobre zachované a svedčia o vysokej úrovni remeselnej zručnosti stredoveku.

V období baroka boli obnovené opátstva Melk, Göttweig a Dürnstein. Opátstvo Melk je určite jednou z najveľkolepejších stavieb patriacich do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Wachau a je lákadlom pre návštevníkov z celého sveta. Čo je tam typické pre toto obdobie?

Výraznú skalu, na ktorej dnes stojí opátstvo Melk, využívali už starí Rimania a od 11. storočia bola mocenským centrom rodu Babenbergovcov. V období baroka chceli ľudia preniesť nebo na zem. Mali rozsiahle architektonické znalosti a vedeli, ako ich zrealizovať. Opátstvo reprezentuje stavebné majstrovstvo a nie nadarmo je považované za rakúsku vlajkovú loď v oblasti barokových klenotov. V tom čase bolo zámerne vybudované cisárske krídlo, ktoré malo poskytnúť vhodné priestory svojim patrónom, najmä Habsburgovcom. Ich návštevy však boli veľmi zriedkavé. Keď stojíte v barokovej tanečnej sále, dokážete si predstaviť, ako sa v tej dobe oslavovalo. Hudba prichádzala zhora, kuchyňa sa nachádzala v dolnom krídle, kde sa varilo a vzniknuté teplo sa zároveň využívalo aj na vykurovanie horného poschodia.

Všetko bolo veľmi dobre premyslené. Sklenené umelecké prvky sa vyznačovali znakmi perfekcionizmu, miestnosti boli priam zaliate svetlom. Knižnice a kopírovacie miestnosti v kláštoroch slúžili ako vedecké centrá, kde sa ľudia stretávali, vzdelávali a vymieňali si navzájom informácie – hlad po vedomostiach bol obrovský. Určite si musíte prezrieť aj slávne stropné fresky od Johanna Michaela Rottmayra v opátskom kostole, rozsiahly program obrazov vyznačujúci sa veľkolepým remeselným spracovaním! Rottmayr bol v tom čase už svojím spôsobom celebritou, rovnako ako architekt Jakob Prandtauer. Patrili k špičke v svojom odbore. Ale najviac si vážim remeselníkov, ktorí to všetko zrealizovali.

Opátstvo Dürnstein je ďalšou historickou budovou na turistickej trase Welterbesteig. Aký príbeh rozpovedá?

Opátstvo Dürnstein, založené v roku 1410, bolo pôvodne kláštorom, ktorý bol v roku 1710 prestavaný v barokovom štýle. Predstaveným kláštora augustiniánskych kanonikov bol Hieronymus Übelbacher. Bol to veľmi inteligentný muž vo veku okolo 30 rokov, ktorý sám nakreslil plány kláštora a potom si na ich realizáciu najal celý rad najrôznejších umelcov a odborníkov – špičkových architektov a staviteľov, ako boli Jakob Prandtauer, Joseph Munggenast, Matthias Steindl či sochár Johann Schmidt, otec Martina Johanna Schmidta, známeho ako „Kremser Schmidt“, slávneho wachauského maliara. Nesmieme zabudnúť ani na množstvo remeselníkov z radov „obyčajných ľudí“. Opátstvo je ako obrázková kniha, len ju musíte vedieť čítať: Tamojšie postavy a sochy rozprávajú biblické príbehy – v opátskom kostole, ako aj na slávnej modrej kostolnej veži. Predstavený sa takýmto spôsobom snažil priblížiť Božie slovo obyčajným ľuďom. Sú tu napríklad štyri obelisky, každý s tromi hlavami na podstavci predstavujúcimi 12 apoštolov. Opátstvo Dürnstein je nádherným príkladom vrcholného alebo neskorého baroka.

Ďalej je tu opátstvo Göttweig, ktoré je rovnako ako opátstvo Melk benediktínskym kláštorom a je zapísané na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ako to tam vyzerá?

V Göttweigu nájdete úplne iný barokový štýl ako v Melku. Keď vstúpite do opátskeho kostola, zaujme vás štuková výzdoba v takzvanom chrupavkovitom štýle. V porovnaní s kameňom alebo mramorom bola štuka lacným materiálom používaným napríklad na výzdobu kartuší či víťazných oblúkov. Na rozdiel od súčasnosti boli remeselníci v tých časoch cenovo dostupní. Náklady na materiál boli veľmi vysoké, zatiaľ čo náklady na prácu boli nízke. Opátstvo založil biskup opát Altmann v roku 1083. Po požiari v roku 1718 bol kláštor prestavaný v barokovom štýle. Stavbu viedol Johann Lucas Hildebrandt, ktorý navrhol aj Horný Belvedér vo Viedni. Nie všetky plánované časti opátstva boli aj zrealizované – ale aj to má svoje čaro, pretože vďaka chýbajúcim veľkým krídlam budovy pôsobí priestor vzdušnejším, pokojnejším a dôstojnejším dojmom. Dnes sa v opátstve konajú koncerty, konferencie a rôzne iné podujatia. Od roku 2021 tu sídli aj ISK, „International School Krems“, súkromná katolícka škola s vyučovacím jazykom anglickým.

Na turistickej trase Welterbesteig sa nachádza aj ďalšia zaujímavá stavba z obdobia novoveku: Dolnorakúska krajinská galéria v Kremse. Prečo je považovaná za jedno z miest, ktoré musíte určite navštíviť pri putovaní po umeleckej míli mesta Krems?

Krajinská galéria je veľmi pozoruhodná budova. V jej ponuke nájdete neustále sa meniace výstavy z 19. storočia, ale aj súčasné exponáty, ako sú sochy, obrazy a fotografie – najmä od umelcov z Dolného Rakúska alebo Rakúska. Ako jedna zo zastávok na umeleckej míli mesta Krems, ktorej súčasťou sú aj výstavná sieň Kunsthalle, minoritský kostol, artotéka, koncertná sála Klangraum a mnoho ďalšieho, je jednoducho skvelá. To všetko vytvára pre vás v našom regióne očarujúcu zmes novoveku, stredoveku a baroka, v kombinácii s malebnými dedinkami, nádhernou prírodou, vinicami a množstvom cyklotrás a turistických trás, z ktorých niektoré siahajú až do susedného regiónu Waldviertel.