Irene Beckmann vyrastala v Semmeringu. Pozná krajinu, stavby, históriu a príbehy tejto oblasti ako svoje vlastné vrecká. Napriek tomu aj ona sama objavuje niečo nové počas kultúrnychtúr, ktoré ponúka.
Viedenské Alpy už od nepamäti vyvolávajú fascináciu – nielen u turistov, ale aj u umelcov v minulosti aj súčasnosti. Irene Beckmann to vysvetľuje špeciálnym pocitom, ktorý táto oblasť vyvoláva. Pocitom, ktorý nie je možné zachytiť na fotografiách. Treba sa tam vybrať a venovať sa jej s pokojom a pomalosťou.
Tu sa nedá len tak prebehnúť: videl som, hotovo. Tak by vám veľa vecí ušlo.
Cesta určuje krok. Takzvané terénne cesty pochádzajú z obdobia rozkvetu kúpeľných hotelov a boli hosťom takpovediac „predpísané“. Boli zámerne vybudované len s miernymi stúpaniami a s výhľadmi, ktoré sú tak malebné, ako keby boli vytvorené umelo.
Pri svojich túrach by som chcel ľuďom sprostredkovať aj okolnosti, kontext toho, čo vidia.
Časť krásneho výhľadu bola skutočne „vytvorená“: železnica Semmeringbahn bola napríklad vybudovaná v krajine – s impozantnými viaduktami. Irene Beckmannová je železnica obzvlášť nadšená a keď s ňou idete po železničnej turistickom chodníku, samozrejme vám porozpráva aj o jej staviteľovi, Carlovi Ghegovi, neskôr Carlovi Ritterovi von Ghegovi. O jeho odvahu čeliť protivetru a o jeho neochvejnej viere, že tento vizionársky projekt bude úspešný – čo sa nakoniec aj stalo.
Kombinácia krajiny, budov a osobností vytvára celkový obraz: napríklad v prípade hotela Südbahnhotel. Interiér je stále rovnaký ako kedysi, zachoval si svoje pôvodné čaro – lustre, čiastočne dokonca aj nábytok a staré cementové dlaždice s trojlístkami. Pri rozprávaní Irene Beckmannovej si ľahko predstavíte, ako Arthur Schnitzler hľadel cez panoramatické okná na Schneeberg a Rax. Veď bol tu pravidelným hosťom. Niet divu, že portier Rosenstock a ďalšie postavy z jeho tragikomédie „Das weite Land“ (Široká krajina) skutočne existovali!
Hotel Panhans bol naopak už mnohokrát renovovaný. Zvonku si síce zachoval svoj krásny charakter a interiér izieb je stále pôvodný. Inak sa však veľa zmenilo. Ale aj o tom je veľa príbehov a zaujímavých faktov.
Okrem toho Irene počas svojich kultúrnych prechádzok často rozpráva aj osobné príbehy, pretože história jej vlastnej rodiny je úzko prepletená s históriou Regionu. Starí rodičia z matkinej strany tu mali hotel, ktorý sa dokonca objavuje v detektívkach a odborných knihách.
Ľuďom vždy hovorím: Prečítal som všetky knihy za vás a rozprávam o nich. Ale veľa vecí v týchto knihách nie je.
Apropos: Obľúbeným
miestom Irene Beckmannovej je miesto, ktoré kedysi existovalo, existuje aj teraz a dúfajme, že bude existovať aj v budúcnosti – kúpeľný dom, priamo pri slávnom „20-šilingovom výhľade“
.
Irene Beckmann rozpráva históriu prostredníctvom príbehov – vždy s prepojením na súčasnosť a budúcnosť. V tejto lokalite sa totiž vždy niečo deje: napríklad v kultúrnej oblasti vďaka festivalu Reichenau. Jeho riaditeľka Maria Happel má tu aj svoje druhé bydlisko. Ľudia tu kupujú domy a majú s nimi plány. Pri túrach nesmie chýbať ani trochu kultivovaného „klebetenia“.
Irene Beckmann sa narodila v Semmeringu a je certifikovanou turistickou sprievodkyňou. S „Luxusgämsen“ ponúka kultúrne túry v oblasti Semmeringu a Raxu – na rôzne témy alebo na mieru, v príjemných malých skupinách. Rozpráva históriu prostredníctvom príbehov a nezabúda ani na aktuálne detaily.
