Život na horách Text 2

Iné očakávania od horských vodcov

Charakter doby dnes vníma z pohľadu horského vodcu a horolezca: „Očakávania sú iné ako pred 30 rokmi. Vtedy sme mohli zobrať deti na celodennú túru na Schneeberg s prevýšením okolo 1000 metrov. Na začiatku sme organizovali školenia správneho výstupu, až potom sme išli na skalu a zaistení liezli po stene.“ Pozornosť sa sústreďovala na samotný vrch, nie na lezenie. A s tým sa spájalo aj lepšie pochopenie nebezpečenstiev na horách. Dnes klienti uprednostňujú len krátke zaškolenie a potom chcú hneď priamy kontakt so skalou. Podľa Petra je to pochopiteľné: „Ostatné potrebné skúsenosti a znalosti už totiž získali v početných lezeckých halách. Aj vybavenie sa výrazne zmenilo. Ako deti sme liezli na skaly v turistických topánkach, horolezecké topánky vtedy ešte neboli.“ Preto bol odlišný aj samotný prístup: „Keď sa vám po opatrnom lezení podarilo zdolať štvrtý stupeň obťažnosti, bolo to niečo výnimočné.“ Dnes pomáha urýchľovať správny pohyb po skalách lepšie vybavenie a vopred získané skúsenosti a znalosti.

Petrovi bolo odjakživa jasné, že hory sú jeho domovom. Po maturite a absolvovaní vojenskej služby ho to ťahalo do ďalekého sveta: Pôsobil ako lyžiarsky inštruktor v Arlbergu, ako horolezec precestoval Rusko, Indiu, Čile a Nepál. Zážitky, ktoré ho najviac ovplyvnili: „Keď vidíte, z akého mála musia vyžiť ľudia v Indii a Nepále, naučíte sa vážiť si blahobyt, ktorý máte doma. Tamojšie hory sú nesmierne krásne, ale cesta do základných táborov je veľmi náročná.“ Myslí si, že Alpy ponúkajú iné možnosti: „Ak vás v Nepále zastihne nepriaznivé počasie, nezostáva vám nič iné, len ho prečkať. Tu v Alpách je to jednoduchšie: Ak na severe prší, môžete ísť na juh. Navyše sa vyhnete diaľkovým letom, časovým posunom a nekonečnému cestovaniu autom.“ Peter sa napriek tomu vrátil z každej cesty vyzretejší. Až kým osud všetko nezmenil.