Lovec hviezd a jeho púť

V Astronomickom centre Martinsberg môžete nahliadnuť z regiónu Waldviertel až do ďalekého vesmíru. Vedúci centra, Michael Jäger, vás na prehliadkach a sprevádzaných túrach zoberie na cestu ku hviezdam.

Ďalšou zastávkou bude Mliečna cesta: Po okružnej turistickej trase Ysper-Weitental-Rundwanderweg, po turistických chodníkoch Kremstalweg, Cesta života alebo po chodníku k hvezdárni sa dostanete do Astronomického centra pri hvezdárni Orion pri Martinsbergu. Pozorovanie oblohy je tu mimoriadne fascinujúce, o čom vie svoje aj Michael Jäger z rakúskeho zväzu astronómov.

Pán Jäger, čo robí z Martinsbergu ideálne miesto na pozorovanie hviezd?

Michael Jäger: Činnosť človeka čoraz viac znemožňuje pozorovanie hviezd. S rozširovaním osídlených a obchodných oblastí sa v priebehu posledných desaťročí výrazne zvýšila aj miera svetelného smogu v strednej Európe. Naši hostia nám však stále hovoria: Tu u vás je naozaj tma. A to z dvoch dôvodov: Región v okolí Martinsbergu je pomerne riedko osídlený. Okrem toho tu panujú klimatické podmienky, ktoré sú priaznivé pre pozorovanie. Vzhľadom na nadmorskú výšku – Astronomické centrum Martinsberg leží vo výške 860 metrov – je tu zvyčajne jasnejšia obloha ako v nížinách. Nadmorská výška sa prejavuje aj na teplotách. Medzi regiónom Wachau a hornou časťou regiónu Waldviertel je zvyčajne rozdiel 6 stupňov.

Je dôležité, aby ešte stále existovali takéto miesta s nízkou mierou svetelného smogu?

Michael Jäger: Je to niečo výnimočné a je našou povinnosťou sa o to starať. V poslednom čase situáciu ešte zhoršil najmä prechod na LED žiarovky. Spotrebujú síce menej elektrickej energie, ale nočná obloha je vďaka nim ešte jasnejšia. A mnohé svetlá sú v noci úplne zbytočné. Zostalo už len niekoľko oáz, odkiaľ môžete pozorovať hviezdnu oblohu takmer bez obmedzení. V Dolnom Rakúsku sú dve oblasti, kde je ešte naozaj tma: okrem predhoria Álp aj v juhozápadnej časti regiónu Waldviertel, a tu najmä v oblasti v okolí Weinsbergerského lesa pri Martinsbergu.

Dajú sa tu rozpoznať nebeské telesá aj voľným okom?

Michael Jäger: Vďaka tmavej oblohe môžeme za veľmi jasných nocí vidieť až 5000 hviezd. No nielen to! Najmä v lete máme vynikajúci výhľad na Mliečnu cestu, našu domovskú galaxiu, ktorá je domovom 300 miliárd sĺnk. Keďže je to zároveň disk, tiahne sa po oblohe ako pretiahnutý difúzny pás. Dobre viditeľná voľným okom je aj naša susedná galaxia: Takzvaná hmlovina Andromeda je vzdialená dva milióny svetelných rokov. To znamená, že tu môžeme vidieť svetlo staré toľko rokov bez použitia akýchkoľvek optických pomôcok – to v meste nie je možné.

A vďaka teleskopu môžu návštevníci vidieť ešte oveľa viac.

Michael Jäger: Veľký dojem na nich urobí najmä to, keď im pomocou teleskopu ukážeme Mesiac a jasné planéty Jupiter, Saturn, Mars a Venušu. A na záver sa môžu pozrieť na otvorené hviezdokopy, guľové hviezdokopy, ako aj plynné hmloviny v Mliečnej ceste a vzdialených galaxiách. V súčasnosti modernizujeme našu historickú hvezdáreň a čoskoro budeme mať k dispozícii moderný teleskop a ešte viac možností.

Ktoré pozorovania fascinovali vás osobne?

Michael Jäger: Mojou veľkou vášňou sú kométy: Už 40 rokov sledujem každú viditeľnú kométu – a ak je obzvlášť jasná, ukazujeme ju aj našim návštevníkom. Mojím najväčším úspechom ako pozorovateľa komét bol objav periodickej kométy 290P/Jager. Som tiež objaviteľom siedmich minikomét.

Ako ste sa dostali k astronómii a potom do tejto hvezdárne?

Michael Jäger: Som vlastne rodák z Viedne. V mladosti som býval neďaleko planetária a ako tínedžer som chodil do hvezdárne Urania a čoskoro som si zaobstaral svoj prvý teleskop. To bol môj začiatok. Do regiónu Waldviertel som prišiel až ako dôchodca hľadajúc miesto pre svoju súkromnú hvezdáreň, ktorú som si tu aj postavil. Zároveň teraz robím aj sprievodcu vo verejnej hvezdárni Orion, ktorá tu funguje od 60. rokov minulého storočia.

Obe hvezdárne sú súčasťou nového Astronomického centra Martinsberg. Čo k nemu ešte patrí?

Po rekonštrukcii hvezdárne Orion po roku 2000 tu bola v roku 2009 na podnet rakúskeho zväzu astronómov so sídlom vo Viedni vybudovaná aj pozorovacia stanica bolidov. Je jednou z 20 staníc medzinárodnej siete meteorických kamier, ktoré dokumentujú jasné padajúce hviezdy s cieľom výpočtu možného miesta ich dopadu na Zem. V roku 2021 obec Martinsberg postavila na tento účel výstavnú a prezentačnú budovu a odovzdala ju nám, amatérskym astronómom. Následne bola postavená moja súkromná hvezdáreň a jedna ďalšia. Spolu teraz tvoria Astronomické centrum Martinsberg. Naším cieľom je priblížiť ľuďom hviezdy formou prednášok s ich následným pozorovaním pomocou teleskopu.

Ale nepozeráte sa len cez teleskop, idete aj do terénu, že?

Michael Jäger: Áno, pre zaujímavosť sa chceme prezentovať aj ako putujúci astronómovia. Tento rok organizujeme tri túry pri splne mesiaca a prvýkrát aj dve nočné túry, ktorých účastníci si budú môcť vychutnať nielen okolitú krajinu, ale aj hviezdy – nebo aj zem. Keď už je reč o túrach: Okrem vlastného turistického chodníka k hvezdárni prechádza okolo hvezdárne aj waldviertelský turistický chodník „cesta života“.

Čo by ste poradili tým, ktorí chcú nahliadnuť do tajov astronómie?

Michael Jäger: Na úspešné pozorovanie je potrebná dobrá príprava. Preto by si mali pripraviť plán nočného pozorovania: Čo chcem vidieť a aký teleskop alebo aký fotoaparát mám použiť? Ak sa v tom vôbec nevyznajú, môžu si zaobstarať tipy od rôznych združení. Potom by mal nasledovať výber miesta pozorovania: Ideálne je nájsť si miesto mimo obytných zón a preskúmať ho už počas dňa. Nakoniec budete prekvapení, koľko hviezd dokážete rozpoznať po niekoľkých sekundách expozičného času pomocou stojaceho fotoaparátu alebo mobilného telefónu – skúste to!