ZA STAROBYLÝMI MÚRMI

SA SLOVÁ PLAZIA POZDĹŽ STROPU

Klenbový strop a nástenné maľby v biedermeierovskom štýle dodávajú takzvanej „šepkajúcej komnate“ jedinečnú atmosféru. O chúlostivých záležitostiach by sa v tejto miestnosti malo šepkať len vtedy, ak nikto nenačúva v protiľahlom rohu.

V tomto zmysle nebolo nič potvrdené, ale asi nebudeme ďaleko od pravdy, ak budeme predpokladať, že fyzikálne zákony v miestnosti vo veži zámku Weitra, známej ako „šepkajúca komnata“, sa postarali o nejednu búrlivú krízu vo vzťahu. Kedysi sa v tejto miestnosti konali plesy, večerné posedenia pri hre a iné príjemné stretnutia – a v jej kútoch sa určite šuškalo o mnohých pikantnostiach.

Aké poučenie vyplynulo najskôr z prudkých reakcií prítomných a neskôr na základe poznatkov fyziky: Cez klenbovú konštrukciu stropu sa môže aj šepot, ktorý nie je počuteľný v strede miestnosti, preniesť z jedného rohu do protiľahlého, pretože zvuk sa šíri po hrebeni klenby.

Ale aj keď sa takto neúmyselne dostalo na verejnosť nejedno tajomstvo, nijako to neohrozilo dobrú náladu, ktorá na tomto zámku prevažne vládla. Tu, v rokokovom divadle na prvom poschodí, šľachtici inscenovali vlastné hry, v ktorých aj sami hrali. Keď už je reč o hraní: Odtlačky v strede šepkajúcej komnaty naznačujú, že tu kedysi stál biliardový stôl. Zámok je prístupný verejnosti od veže až po pivnice.